Zastávky náučného chodníka

Zastávky náučného chodníka

Zastávky Modranského banského náučného chodníka
Chodník s ôsmymi zastávkami je obojsmerný, ale pre laikov je vhodné začať od zastávky Vodná nádrž Harmónia - štôlňa. Pre zdolanie trasy odporúčame turistickú obuv.

Vodná nádrž Harmónia - štôlňa
Štôlňa sa spomína v roku 1821. Počas druhej svetovej vojny bola sprístupnená a slúžila ako kryt. Dlhá bola približne 40 - 50 m. Niekedy po vojne sa zavalila. Halda bola už v tom čase odplavovaná Kamenným potokom a časť z nej použili pri výstavbe cesty. V súčasnosti sa po štôlni nezachovali žiadne preukázateľné stopy a nie je ani známe, kde presne sa nachádzala. Je možné, že pozostatky po banskom diele boli úplne zahladené pri výstavbe vodného diela alebo budov pri potoku. Štôlňa bola razená do granodioritov s uzavretými kryhami bridlíc. Na zvyškoch haldy sa v minulosti nenašli žiadne stopy zrudnenia.
V okolí nádrže sa na svahu nachádza niekoľko menších odkopov, ktoré však nemusia súvisieť s rudným baníctvom. Pod termínom odkop rozumieme horizontálne povrchové banské dielo razené do svahu alebo skaly.

Kameňolomy – podpovrchové bane
Prvá zmienka o baniach v tejto lokalite je z roku 1811. František Kornel Hell, v tom čase banský radca, správca baní a úpravne rúd v Kremnici, v nej informuje o výskyte olova a zlata. Koncentrát získaný z 1000 centov rudy z Trojičnej (Dreifaltigkeit) štôlne obsahoval 2 - 3 loty zlata, čiže v prepočte 0,7 - 1 g zlata na tonu, čo by nepostačovalo na ziskovú ťažbu. V správe sa tiež spomína, že na vrchu bola hĺbená šachta po olovenej žile s obsahom 10 - 50 % olova. Pod týmito banskými dielami sa hľadali rudy v ďalších štôlňach, ale o výsledku kutania sa F. K. Hell nedozvedel. Po čase ťažiari lokalitu opustili, pretože na skutočné zrudnenie nenarazili. Autor správy odporúčal preskúmanie okolia Modry, lebo vraj bola nádej na prekrižovanie žíl v jednej zo štôlní v nižšej časti svahu v tejto lokalite.

01 kamenolomy
Úvodná ryha a zavalené ústie jednej zo štôlní

V roku 1821 navrhoval Ján Schiller, majiteľ štôlne Kristián a Samuel Csapla, majiteľ štôlne Jozef (obe v Modre), dolovanie v bani bohatej na olovenú rudu, ktorá sa nachádzala v tom čase vo vinohradoch niekde v týchto miestach. S najväčšou pravdepodobnosťou je to niektorá z vyššie spomínaných baní. Výskyt olova potvrdila úpravňa rúd v Pezinku.
V roku 1936 otvorila bane skupina Pavla Šípku. Vďaka nim vieme, že najspodnejšia štôlňa bola asi 70 m dlhá, stredná a vrchná štôlňa, ktoré boli spolu oblúkovite spojené spádovou chodbou, mali spolu tiež 70 m. Stopy po zrudnení sa v nich nenašli. V súčasnosti sa v lokalite nachádzajú pozostatky dvoch štôlní a jednej šachty. Všetky sú však už zavalené. V minulosti popisovaná najspodnejšia štôlňa na dolnom okraji jedného z troch kameňolomov bola pravdepodobne pri prácach v ňom zničená alebo zavalená. Zaujímavé sú informácie pamätníkov. Podľa jedného z nich sa do šachty v medzivojnovom období spúšťali v klietke pomocou rumpálu. Ktorá zo spomínaných štôlní bola Trojičná sa doposiaľ nezistilo. Okrem baní môžeme za pamiatku pokladať aj protitankový zátaras z druhej svetovej vojny pri najjužnejšom kameňolome.

02 zeliezko
Banícke želiezko z lokality

Banské diela boli razené v oblasti kontaktu granodioritu a kryštalických bridlíc, pričom granodioritu do hĺbky pribúda. Miestami sa granodiorit priamo takmer horizontálne strieda s bridlicami. Geologickú stavbu možno dobre pozorovať v stenách opustených kameňolomov. V súčasnosti je výskyt olova a zlata v lokalite neoverený. Z parafrázovanej písomnej správy, kde sa spomína, nie je ani isté, či sa zlato viazalo na galenitovú rudu (sulfid olovnatý, PbS), ako sa traduje. Výskyt olova pravdepodobne tvoril ojedinelé hniezdo alebo hniezdá bez pokračovania.
V blízkosti zastávky sa nachádzajú nevyužívané historické úvozy – cesty zarezané do terénu.

Tri kopce – odkop
Baňa sa nachádza už v katastri obce Dubová, ale geograficky patrí k skupine objektov, ktoré sa popisujú na blízkych zastávkach. Odkop bol razený do kremencovej horniny, tak ako aj ostatné banské diela na Troch kopcoch a v okolí Medvedej skaly. V blízkosti bane možno nájsť v kremenných žilkách spekularit – odrodu rudného minerálu hematit (oxid železitý, Fe2O3).

03 tri kopce odkop
Odkop

04 spekularit
Spekularit v kremeni nájdený pri bani

Tri kopce – pinga
Pinga je vertikálne povrchové banské dielo. Slovo je prebraté z nemeckého jazyka. Slovenským ekvivalentom je kutacia alebo ťažobná jama. Veľkosťou patrí táto pinga medzi najväčšie v chotári Modry.

05 tri kopce pinga
Pinga

Tri kopce – šachtica a štôlňa
Šachtica je vertikálne pripovrchové banské dielo, ktoré bolo na rozdiel od šachty razené do malej hĺbky a zväčša iba do zvetranej horniny. Baňa nie je z písomných prameňov známa. Štôlňa nachádzajúca sa priamo pod šachticou bola objavená až v roku 2011. Banské objekty boli pravdepodobne prepojené, avšak bez odstránenia závalov to možno dokázať iba geofyzikálnymi metódami. V okolí tejto, ale aj susedných zastávok, sa nachádza okrem popisovaných objektov tiež niekoľko drobných píng a odkopov. Blízka Medvedia skala poskytuje obmedzené výhľady a je obľúbenou lezeckou lokalitou.

06 tri kopce sachtica
Šachtica

Medvedia skala – štôlňa Bartolomej (nie je súčasťou MBNCH)
Jediná známa zmienka o tejto štôlni je v zozname baní z roku 1821. Na katastrálnej mape mesta z roku 1851 je v oblasti Medvedej skaly zaznačený názov Christine Stolln (Kristína štôlňa), ale bez jej presnej lokalizácie nemôžeme s istotou určiť, že toto banské dielo je totožné so štôlňou Bartolomej. Nápis v bani z roku 1771 v značnej vzdialenosti od vchodu a archaická metóda razenia vypovedá, že banské dielo vzniklo v niekoľkých etapách a možno už pred 17. storočím. Okrem tohto nápisu sa v bani nachádzajú aj ďalšie epigrafické pamiatky z 19. a 20. storočia. Počas druhej svetovej vojny, po potlačení SNP, bola Medvedia skala jedným z miest zdržiavania sa 11. oddielu gen. Štefánika 2. Stalinovej partizánskej brigády. Je možné, že partizáni využívali podzemné priestory ako úkryty.

07 medvedia skala stolna bartolomej
Takmer úplne zavalený vstup do štôlne

Časť chodieb štôlne bola razená metódou ručného kresania, podľa ktorého dostali názov kresanice. V prednej časti chodby (čelbe) v smere razenia sa pomocou želiezka a kladivka vykresali zvislé a vodorovné ryhy v určitom rozstupe. Vzniknuté hrbolčeky sa potom odbíjali kladivkom. Takáto nesmierne namáhavá práca dovoľovala ročne vyraziť v tvrdých horninách len niekoľko desiatok metrov chodby.

08 kresanica v stolni bartolomej
Kresanica

Baňa má dve podlažia a celková dĺžka chodieb je takmer 400 m. V chotári Modry je to najväčšie banské dielo a na západnom Slovensku sa radí medzi najdlhšie zachované, týkajúce sa vyhľadávania alebo ťažby drahých kovov. Priamo vedľa haldy sa našli zvyšky nejakej stavby, možno skladu náradia alebo trhavín, ako to bývalo zvykom pri väčších baniach.
Štôlňa bola vyrazená priamo do značne zvetraných kremencov. Nezistili sa v nej žiadne stopy zrudnenia, a preto je rozsah prác pozoruhodný. Polohy kremenca s drobnými žilkami kremeňa považovali ťažiari za vhodné prostredie pre výskyt zlata. Aj prítomnosť spekularitu, vytvárajúceho zhluky pekných lesklých strieborných kryštálov, mohla viesť ťažiarov k jeho zámene za galenit a tým k predpokladu, že sa tu môžu nachádzať aj iné rudné úžitkové minerály vrátane zlata. Spekularit sa však v kremencoch vyskytuje pomerne hojne ako jeho bežná prímes a nemá s prípadným zrudnením nič spoločné.

09 keramicke crepy
Keramické črepy z lokality

Mykoflóra

Okrem banských diel je okolie Medvedej skaly zaujímavé aj z mykofloristického hľadiska. Na relatívne malom území sa tu vyskytuje niekoľko druhov chránených či vzácnych húb, pričom niektoré z nich boli na Slovensku doposiaľ nájdené na menej ako piatich lokalitách. Kyslé podložie spolu s bohatým machovým porastom vyhovuje pestrecu obyčajnému (Scleroderma citrinum), na ktorého plodniciach parazituje chránený suchohríb cudzopasný (Pseudoboletus parasiticus). Je zriedkavý, ale na svojich stanoviskách sa pravidelne objavuje aj desiatky rokov. Ním napadnutá plodnica pestreca síce vyzerá nepoškodená, netvorí však výtrusy a nemôže sa ďalej rozmnožovať. Na podobných miestach ako pestrec rastie aj ďalšia chránená huba lupeňopórovec červenožltý (Phylloporus pelletieri). Hoci má lupene, patrí medzi hríbovité huby, o čom svedčí aj ich čiastočné priečne poprepájanie niekedy pripomínajúce rúrky hríbov a ľahká oddeliteľnosť lupeňov od klobúka.

m03 pseudoboletus parasiticus
Suchohríb cudzopasný rastúci z pestreca Autor: Ľubica Kuriplachová-Pešková

m04 phylloporus pelletieri
Lupeňopórovec červenožltý Autor: Radovan Bednár


Pod povrchom pôdy tu rastú podzemné huby, napr. srnka ježatá (Elaphomyces muricatus) či srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus), o ktorých výskyte často nemáme ani tušenie. Až na jeseň, keď z nich začnú vyrastať tisíce plodníc žezlovky srnkovej (Elaphocordyceps ophioglossoides), parazitujúcej práve na srnkách, zistíme, aké množstvo ich tu v skutočnosti rastie. Vzácne tu môžeme nájsť aj žezlovku veľkovýtrusnú (Elaphocordyceps longisegmentis), tiež rastúcu na srnkách. Z ďalších zaujímavejších druhov tu boli nájdené pavučinovec fialový (Cortinarius violaceus), jelenkovka pásikavá (Hydnellum concrescens), či po dlhom vlhkom období prevažne na černejúcich plávkach rastúca príživnica prášnicovitá (Asterophora lycoperdoides).

m01 elaphocordyceps ophioglossoides
Žezlovka srnková vyrastajúca zo srnky ježatej Autor: Jaroslav Kuriplach

Aj v samotnej štôlni sa vyskytuje prekvapivé množstvo húb. Sú to nielen prilbičky (Mycena) alebo hnojníky (Coprinellus, Coprinopsis) rastúce na napadanom dreve a lístí, ale najmä rôzne druhy parazitických húb rastúcich na zimujúcom hmyze či cicavcoch. Väčšinou sa jedná len o rôzne biele povlaky na postihnutých jedincoch, ale za priaznivých podmienok sa vytvoria aj plodnice vyrastajúce z napadnutého hmyzu či pavúkov. Až 7 cm dlhá Hirsutella guignardii parazituje zimujúce muchy najmä z Heleomyzidae. O niečo menšie plodnice tvorí Paecilomyces, tiež bez slovenského mena, rastúci na morách pivničných (Scoliopteryx libatrix) a svojich hostiteľov si veľmi nevyberá bovéria Bassova (Beauveria bassiana), ktorej schopnosť napádať rôzne druhy článkonožcov sa využíva vo forme postreku proti škodlivému hmyzu.

m02 hirsutella guignardii
Hirsutella guignardii vyrastajúca z muchy Autor: Radovan Bednár

Upozornenie: vstup do banského diela je zakázaný!

Medvedia skala – štôlňa
Je možné, že táto baňa je štôlňa Ján (Johan), ktorá sa spomína v zozname baní z roku 1821 pri štôlni Bartolomej. Vzhľadom na malú haldu jej dĺžka nepresiahla približne 10 m. Deštrukcia ústia štôlne vyzerá ako odkop, s ktorým sa objekt takýchto rozmerov môže pomýliť.

10 medvedia skala stolna
Zavalený vstup do štôlne

Dolná Medvedia skala – odkop Schovaná
Morfologicky ide o zaujímavé banské dielo, ktoré bolo rozpoznané až v roku 2010, čomu napovedá aj jeho názov. Najvzdialenejší bod vyrazeného priestoru sa od hrany skaly nachádza vo vzdialenosti približne 10 m, a preto nie je úplne presné klasifikovať tento objekt ako odkop, keďže strop bane na tomto mieste navodzuje dojem podzemia. Sotva badateľná halda sa nachádza priamo pred vydolovaným priestorom. Časť vyťaženej horniny sa zjavne uložila v bani. V Malých Karpatoch nie je známy žiadny banský objekt vytvárajúci previs. Skala sa tiež využíva na lezenie, no na jej vrchol, ktorý neposkytuje výhľady do diaľky, sa dá pomerne ľahko dostať aj bez lezeckého výstroja.
Vedľa skaly sa nachádza jedna výrazná pinga. Druhá bola pravdepodobne zničená cestou.

11 dolna medvedia skala
Odkop

12 dolna medvedia skala2
Previs vzniknutý odťažením horniny

Autori textu: Radovan Bednár, RNDr. Milan Gargulák, CSc., Mgr. Matúš Sládok
Autori fotografií a obrázkov: Radovan Bednár, RNDr. Milan Gargulák, CSc., Mgr. Matúš Sládok
© Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Spolupracovníci: Ing. Miroslav Antalík, RNDr. Karol Pukančík, Jozef Vlachovič
Zostavil: Mgr. Matúš Sládok
© Občianske združenie Klub priateľov turistiky
© Občianske združenie Ochrana zdravia a životného prostredia

Upozornenie: Autori náučného chodníka upozorňujú verejnosť, že vstup do podzemných priestorov je nebezpečný a ohrozuje zdravie a život. V štôlni Bartolomej hrozí zavalenie ústia. Z toho dôvodu táto štôlňa nie je na trase náučného chodníka, pričom ku komplexnosti modranského baníctva ju v materiáloch uvádzame.

 

Nové pokračovanie náučného chodníka – v súčasnosti vo výstavbe

Dvojitá štôlňa
V modranskom chotári sa nachádzajú viaceré štôlne aj na kopci Kočištán. Štôlňu, sledujúcu menšiu poruchu, vyrazili do vystupujúceho brala tvoreného kremencami a rozpadavými kremitými zlepencami. Nie je v nej viditeľné žiadne zrudnenie. Baňa je zaznamenaná v zozname štôlní a šácht z roku 1821. Jej portál je vylámaný v tvrdých horninách, ako aj úvodný zásek k štôlni je zachovaný do dnešnej doby a podáva nám svedectvo o majstrovstve vtedajších baníkov, ktorí pracovali veľmi precízne.  Cambel použil vo svojej práci pomenovanie tejto štôlne, ako Dvojitá štôlňa na Košičtane (Katzensteim). Opisuje ju ako najsevernejšiu štôlňu Kočištanu. Jej dĺžka je zhruba 40 m. Má zachovanú zaúsťovaciu ryhu s ústím a je priechodná v celej dĹžke. V podzemí sa chodba rozdvojuje pri asi 3 m hlbokej šachtici. Na konci ľavej chodby je vyhĺbená plytká jama. Ručný spôsob razenia chodieb, šachtice a jamy môže byť dôkazom, že baňa vznikla pred rokom 1627. V niektorých častiach štôlne je kremenec rozpadnutý na pomerne biely piesok, ktorý by bolo moţné pouţiť aj ako sklársky piesok, keby tieto polohy čistého materiálu nemali čisto lokálny rozsah. Táto štôlňa patrí k najzachovalejším banským dielam v lokalite Modry.

Štôlňa Jozef
Vo vzdialenosti asi 150 m od Dvojitej štôlne je uzavreté ústie štôlne Jozef. Podľa súpisu z roku 1821 sa v bani, ktorú vtedy vlastnil Samuel Csapla, nachádzala zlato-strieborno-olovená ruda. Štôlňa neskôr dostala názov Kristián.
Ešte v 50.tych rokoch sa do časti štôlne dalo dostať. V jednom jej ramene bola strmá úpadnica dlhá približne 30 m. Údajne asi 80 m dlhá chodba bola neprístupná. V súčasnosti je vstup do bane nepriechodne zavalený.
Banské dielo bolo vyrazené do kremencov a kremitých, pieskovito sa rozpadávajúcich zlepencov. Štôlňou boli v nadloží kremencov a zlepencov zachytené ílovito-sľudnaté bridlice a v podloží granitoidy. Geologický prieskum v 50.tych rokoch nepotvrdil zlato-strieborno-olovené zrudnenie. V podzemí a na haldách sa zistil iba ojedinelý výskyt spekularitu.
V súčasnej dobe hľadáme finančné prostriedky na zabezpečení a stabilizácii vstupného portálu štôlne Bartolomej, ktorej akútne hrozí zavalenie.

Vytlačiť

Naši partneri

 
Klub priateľov turistiky

www.kpt.sk

Mgr. Matúš Sládok, predseda OZ


OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, Modra

RNDr. Karol Pukančík, predseda Občianskeho združenia

Spolok pre montánny výskum Bratislava
www.montanistika.sk

Centrum hygieny a epidemiológie, s.r.o.
www.centrumhygieny.sk

Poďakovanie

Ďakujeme Mestu Modra a p. primátorovi Mgr. Jurajovi Petrakovičovi a Ing. Kristíne Čechovej za pomoc pri budovaní náučného chodníka a prácach na zabezpečení štôlne.
Ďakujeme Spolku za montánny výskum za spoluprácu a za poskytnutie úžasnej fotodokumentácie :)

Projekt finančne podporili:

  • Bratislavský samosprávny kraj (prvá etapa) bsk logo
  • Mesto Modra (druhá etapa NCH) logo modra new

Upozornenie: Vstup do štôlne Bartolomej je zakázaný, hrozí zával vstupného otvoru!

Chcete nás kontaktovať?

RNDr. Karol Pukančík, predseda OZ Ochrana zdravia a životného prostredia
E-mail: karol.pukancik@slovanet.sk / Telefón: 0905 101 500