Všetky doteraz známe štôlne a šachty v Modre

Lokalita Kočištan:

• Dvojitá štôlňa
• Jozef štôlňa

Lokalita Medvedia skala:

• Bartolomej štôlňa
• Johan (Ján) štôlňa
• Šachta pri Medvedej skale
• Dolná Medvedia skala- odkop Schovaná
• Štôlňa a šachtica pri Medvedej skale

Lokalita nad vodnou nádržou Harmónia:

• Trojičná štôlňa a okolité banské diela

Oblasť západne od Harmónie:

• Štôlňa Panna Mária Pomocná (štôlňa Zámčisko),
• Železná štôlňa,
• Kristián štôlňa

Lokalita Piesok:

• Trojitá štôlňa

Podrobný popis jednotlivých štôlní

Lokalita Kočištan

Dvojitá štôlňa
V modranskom chotári sa nachádzajú viaceré štôlne aj na kopci Kočištán. Na výstupe kremencových brál je situovaná Dvojitá štôlňa. Jej portál je vylámaný v tvrdých horninách, ako aj úvodný zásek k štôlni je zachovaný do dnešnej doby a podáva nám svedectvo o majstrovstve vtedajších baníkov, ktorí pracovali veľmi precízne. Cambel použil vo svojej práci pomenovanie tejto štôlne, ako Dvojitá štôlňa na Košičtane (Katzensteim). Opisuje ju ako najsevernejšiu štôlňu Kočištanu. Jej dĺžka je zhruba 40 m. V niektorých častiach štôlne je kremenec rozpadnutý na pomerne biely piesok, ktorý by bolo možné použiť aj ako sklársky piesok, keby tieto polohy čistého materiálu nemali čisto lokálny rozsah. Ide o veľmi starú šachtu. Spôsob kresania štôlne ručne, bez použitia pomocou kladiva a želiezka, tvar chodieb, šachtice a jamy svedčí o tom, že baňa bola vyrazená pred viacerými storočiami a baníci, ktorí tu pracovali, boli znalí v technike hĺbenia baní.  Táto štôlňa patrí k najzachovalejším banským dielam v lokalite Modry.

Štôlňa Jozef
Vo vzdialenosti asi 150 m od Dvojitej štôlne je uzavreté ústie štôlne Jozef. Podľa starších opisov je jej dĺžka asi 80 m a v jednej bočnej chodbe bola razená strmá úpadnica dĺžky 30 m. Štôlňou boli v podloží kremencov a pieskovcov zachytené granitoidy a v nadloží ílovito - sľudnaté bridlice. Podľa historických správ sa tu
objavila zlato-strieborná-olovená ruda, ale to sa nepodarilo novším prieskumom overiť. Cambel (1959) túto štôlňu nazýva celkovým názvom „štôlňa Jozef na Kočištane“. Neskoršie bola táto štôlňa pomenovaná Kristián. Po sprístupnení štôlne a po vykonaní prieskumu možno vysloviť pochybnosť o prítomnosti
sulfidického epigenetického zrudnenia na tomto mieste. Táto štôlňa má v súčasnosti zavalený vstup.

Štôlňa pod Pieskovou cestou
Táto štôlňa býva menej často opisovaná a tieţ sa nachádza v lokalite Kočištan. Táto štôlňa sa nachádza pod lyžiarskou cestou z Harmónie na Piesky, ktorá ide údolím Kamenného potoka a to asi v strede medzi mostom a Medveďou skalou. Štôlňa bola razená tiež asi do kremencov a je zavalená. Podľa materiálu háld mohla byť dlhá asi 30-50 metrov.

Lokalita Medvedia skala

Štôlňa Bartolomej
Najviac pozornosti v modranských lesoch budí štôlňa Bartolomej.  Je najdlhšou prieskumnou štôlňou vyrazenou v okolí Modry. Dĺžka všetkých jej chodieb je až 400 m a zasahujú hlboko do kremencového masívu. Sledovali tektonické pukliny kremencovo - zlepencovom súvrství, ale stopy po mineralizácii už nie sú identifikovateľné a vzhľadom k absencii hydrotermálnych žíl v kremencoch spodného triasu nie je žiaden predpoklad výraznejšieho zrudnenia. V štôlni Bartolomej je najviac pozoruhodný spôsob razenia chodieb. Niektoré majú vysoký úzky profil. Od začiatku razenia štôlne bola baňa viac krát opustená a možno aj zavalená. V ďalších obdobiach bola štôlňa znovu otvorená a razili sa nové pokračovania chodieb. Čo súvisí s tým, že po čiastočnom neúspechu a opustení štôlne sa baníci počas ďalších generácii vždy vracali na toto pre nich nájdené miesto. Tu sa dostávame k dôvodu, prečo sa v Modre neustále hľadalo zlato. Nové generácie baníkov dúfali v jeho objavenie. V bani je taktiež viditeľné, že bola kopaná postupne s časovými odstupmi. V súčasnosti je to najviac spomínaná štôlňa v Modre. Záujem o ňu prejavujú aj biológovia. Štôlňa je razená do kremencov značne navetralých a rozpadavých podobne ako na Kočištane. Jediná známa zmienka o nej je v zozname baní z roku 1821. Nápis v bani z roku 1771 v značnej vzdialenosti od vchodu a archaická metóda razenia vypovedá, že banské dielo vzniklo v niekoľkých etapách a možno už pred 17. storočím. Okrem tohto nápisu sa v bani nachádzajú aj ďalšie epigrafické pamiatky z 19. a 20. storočia. Časť chodieb bola razená metódou ručného kresania, podľa ktorého dostali názov kresanice. V prednej časti chodby (čelbe) v smere razenia sa pomocou želiezka a kladivka vykresali zvislé a vodorovné ryhy v určitom rozstupe. Vzniknuté hrbolčeky sa potom odbíjali kladivkom. Takto nesmierne namáhavá práca dovoľovala ročne vyraziť v tvrdých horninách len niekoľko desiatok metrov chodby. Baňa má dve podlažia a celková dĺžka chodieb je takmer 400 m. Na západnom Slovensku sa radí medzi najdlhšie zachované štôlne, ktoré sa zameriavali na vyhľadávanie a ťažbu drahých kovov. Priamo vedľa haldy sa našli zvyšky stavby, možno skladu náradia alebo trhavín, ako to bývalo zvykom pri väčších baniach. Trhaviny sa na razenie baní používali po roku 1627. Pravdepodobne pri posledných obnoveniach dolovania štôlne Bartolomej. Náučný chodník v súčasnosti nevedie okolo tejto štôlne a to z dôvodu fauny nachádzajúcej sa v jej útrobách. Podzemie je domovom rôznych živočíchov (napríklad netopiere a salamandry), nemenej zaujímavá je aj z mykofloristického hľadiska. V štôlni sa vyskytuje prekvapivé množstvo húb.  Táto štôlňa je preto veľmi zaujímavá aj pre biológov a je v centre pozornosti aj ochranárov prírody.

Johan štôlňa
V oblasti Medvedej skaly sa nachádza aj štôlňa. Je možné že ide o štôlňu Ján (Johan), ktorá sa spomína v zozname baní z roku 1821 pri štôlni Bartolomej. Vzhľadom na malú haldu jej dĺžka nepresiahla 10 m. Deštrukcia ústia štôlne vyzerá ako odkop, s ktorým sa objekt takýchto rozmerov môže pomýliť. Táto štôlňa je aj stručne opísaná autormi v článku Slovenské banské mestá a obce: Modra.. Štôlňa a šachtica pri Medvedej skale Na hrebeni nad štôlňou Bartolomej sú situované ručne hĺbené šachta štvorcového prierezu s krátkou štôlňou a pinga.

Dolná Medvedia skala - odkop Schovaná
Bližšie k asfaltovej ceste sa nachádza banské dielo pomenované Schovaná. Morfologicky ide o zaujímavé banské dielo, ktoré bolo rozpoznané až v roku 2010,
čomu napovedá aj jej názov. Najvzdialenejší bod vyrazeného priestoru sa od hrany skaly nachádza vo vzdialenosti približne 10 m, a preto nie je úplne presné klasifikovať tento priestor ako odkop, keďže strop bane na tomto mieste navodzuje dojem podzemia. Sotva badateľná halda sa nachádza priamo pred
vydolovaným priestorom. Časť vyťaženej horniny sa zjavne uložila v bani. V Malých Karpatoch nie je známy žiadny banský objekt vytvárajúci previs.
 Na jeseň roku 2013 bola na mieste nájdená aj stredoveká keramika a banský nástroj známy pod názvom špicák. Tento nález dokazuje, že Schovaná bola razená v dávnej minulosti. Všetky tieto kutacie práce realizované v kremencoch boli zamerané na hľadanie zlata. Na katastrálnej mape z roku 1851 je uvedený názov
Kristína štôlňa, ale bez jej presnejšej lokalizácie, preto nie je jasné, s ktorou štôlňou v tejto lokalite by ju bolo možné stotožniť.

Lokalita nad vodnou nádržou Harmónia:

Trojičná štôlňa a okolité štôlne a šachty
Táto štôlňa sa nachádza v blízkosti vodnej nádrže Harmónia. Relatívne dobre je písomne zdokumentovaný výskyt oloveno-zlatého zrudnenia v Trojičnej štôlni. Ako uvádza správa banského správcu Františka Kornela Hella z roku 1811, v Trojičnej štôlni sa vyskytovala hornina popretkávaná kremennými žilkami a ruda obsahovala 0,7-1,0 g/t zlata. Ďalej však konštatuje, že v ťažbe sa nepokračuje a štôlňa je opustená, lebo hornina na celom svahu vrchu je popretkávaná kremennými žilkami, ale skutočnú žilu sa nepodarilo objaviť. Podľa tejto správy, vyššie na planine kopca bola situovaná šachta, kde sa našla žila galenitu, ktorá obsahovala 10-50% olova. Oblasť pod šachtou bola rozfáraná ďalšími dvoma štôlňami, ktorými sa baníci snažili v podloží galenitovej žily objaviť ďalšie žily bohaté na olovo alebo zlato. Banské diela sú dnes už zavalené, ich rozsah však nebol veľký. Trojičná štôlňa mala dĺžku cca 70 m, stredne a vyššie položené štôlne boli navzájom spojené úpadnicou a spoločná dĺžka bola tiež asi 70 m. Pred štôlňami sa nachádzajú malé haldy. Cambel Trojičnú štôlňu, pre jej zrudnenie opisuje nasledovne: O tom, že na uvedenom mieste sa nachádzal galenit, dozvedáme sa len z archívnych správ. O výskyte galenitu je záznam Františka Kornela Hella, banského radcu a správcu baní a úpravne v Kremnici, ktorý podal 26. novembra 1811 stručnú správu o výskytoch zlata a olova v okolí Modry, kde uvádza, že v okolí Modry za mlynom Torkoša (v správe Torkisa) bola v jeho dobe Trojičná štôlňa hnaná v hornine popretkávanej s kremenitými žilkami. Možno táto správa hnala takmer každú generáciu, aby sa pokúsili nájsť v Harmónii zlatonosnú žilu. Táto oblasť bola opäť preskúmavaná v medzivojnovom období. Modran Pavol Šipka v r. 1936 tieto štôlne otvoril a podľa jeho slov nenašiel tam žiadne stopy po zrudnení.

Oblasť západne od Harmónie:

Štôlňa Panna Mária Pomocná
Táto štôlňa je najznámejšia v povedomí Modranov. Je veľmi často navštevovaná (s tým je spojené aj jej neustále znečistenie). Nachádza sa na svahu kopca, na ktorom je hradisko. Štôlňa je známa aj pod názvom Zámčisko. Približne 3 km severozápadným smerom od centra Modry sa vypína mohutné kremencové bralo, ktoré je pokračovaním spomenutého pruhu odolných spodnotriasových hornín. Pomenovanie mu dalo slovanské hradisko, ktorého mohutné valy sú viditeľné doteraz. Kamenný ostroh vypreparovaných kremencov poskytoval strategickú polohu a výhľad do okolia, kadiaľ prechádza cesta popod juhovýchodné svahy Malých Karpát. Pod hradiskom, na úpätí kremencového brala, bola starými baníkmi vyrazená štôlňa Panna Mária Pomocná (Panny Márie Pomocnej). Jej dĺţka je pomerne veľká, celkove až 155 m, ale razená bola v spodnotriasových kremencoch s vložkami tektonicky porušených bridlíc. V súčasnosti sa už nepodarilo zistiť, či starí baníci sledovali nejaké zrudnenie, ale vzhľadom ku geologickej stavbe, význam razenia takejto dlhej štôlne nemal opodstatnenie a možno hovoriť o prieskumnej štôlni.  Zámčisko, alebo Štôlňa Panny Márii Pomocnej bola tiež razená ručne za pomoci kladivka a želiezka. Tak ako nepoznáme účel razenia štôlne, teda akú mineralizáciu baníci sledovali, rovnako nie je známa ani doba vzniku. Môžeme iba predpokladať, že začiatok razenia štôlne spadá do obdobia nie mladšieho ako 17. storočie. Presný názov štôlne nebol doteraz známy. Podarilo sa ho objaviť až v roku 2013 na starej katastrálnej mape Modry z druhej polovice 19. storočia, kde sa zachoval v pôvodnom nemeckom znení ako Maria Hülf Stolln, a je pravdepodobne identický s pomenovaním z čias vzniku alebo využívania štôlne. V blízkosti štôlne Panna Mária Pomocná, ale v granitoidných horninách, bola situovaná ďalšia, dnes už zavalená štôlňa bez názvu.

Železná štôlňa
Táto štôlňa mala tiež svoj pôvodný názov v nemeckom jazyku ako Eisenstollen. Bola razená do kremencov. To, že jej názov pochádza z nepatrného výskytu hematitu (spekularitu), alebo jej pomenovanie má iný pôvod, sa môžeme už len domnievať. Cambelovi sa ju v minulom storočí nepodarilo identifikovať. My dnes vieme,že sa nachádza pod Peprovcom.

Kristián štôlňa
„Kristián štôlňa u mladých prisťahovalcoch“ je štôlňa pri Pustovníku severozápadne od Modry. Je razená do granodioritu, má dĺžku asi 35 m. Sledovala 5-6 cm mocnú jalovú žilu kremenca. V roku 1935 ju sprístupnil a prehliadol p. Šipka. Teraz je štôlňa zavalená a na halde sa nachádza pomerne zdravý, ani nie tektonicky porušený granodiorit bez poznateľného zrudnenia.

Vymenovali sme najznámejšie štôlne v blízkosti mesta Modry. Je pravdepodobné, že v okolí sa nachádzajú ďalšie banské diela. Tie sú postupne odhaľované rôznymi technikami. Jednými sú i jaskyniarske metódy, napríklad metóda škvŕn. Táto metóda sa používa v zimných mesiacoch, keď je napadaný sneh. Teplo v podzemnej bani (alebo v krasovom útvare) a ten indikuje podzemie.

Niektoré štôlne a šachty uvedené v písomných prameňoch nevieme stotožniť s banskými objektmi v teréne a o viacerých sa nezachovali žiadne zmienky. V meste sa nachádzajú aj povrchové bane na ťažbu kameňa. Na počesť Milénia sa aj z Modry posielali vzorky do Budapešti. Modre bol zaslaný aj list z ministerstva pôdohospodárstva a komory, ministerstva kráľovstva so žiadosťou na spoluprácu pri evidencii baní v roku 1895. List bol adresovaný obyvateľom miest, aby oni sami napomohli k uskutočneniu tohto kroku, a nahlásili všetky bane, o ktorých majú akékoľvek informácie. Uviesť treba i aktuálneho majiteľa bane, jeho meno, bydlisko a presný rok otvorenia danej bane. Ďalej mal byť uvedený presný popis miesta, kde bane ležia, musí byť zmapovaná vzdialenosť bane od najbližšej obce a poloha bane z hľadiska určujúcich svetových strán.  V dokumente nájdenom v štátnom archíve sídliacom v Modre sa dozvedáme o povrchových baniach na ťažbu kameňa. V dokumente nie sú pomenované názvy troch baní. Vieme len, že sa nachádzali severozápadne od mesta a nebolo v nich objavené žiadne zrudnenie. Pravdepodobne ide len o povrchové bane a na podzemné bane v horách sa postupne zabúdalo.

Lokalita Piesok:

Trojitá štôlňa.
Táto štôlňa sa nachádza v lokalite Piesok v Modre. V tejto oblasti sú dve krátke štôlne. Jednou je už spomínaná Trojitá štôlňa, ktorá má dĺžku 120 m a jej pomenovanie súvisí s bočne razenými chodbami. V minulosti pri znovuotvorení Trojitej štôlne sa v nej nepozorovalo žiadne zrudnenie.
Napriek tomu uvádzaná dĺžka dnes už zavalenej štôlne je pomerne veľká, ale pre jej úplnú neprístupnosť nie je možné zistiť, do ktorej doby by sa dal zaradiť začiatok jej razenia. Cambel opisuje, kde sa táto štôlňa v oblasti Piesku nachádza: Trojitá štôlňa pod Babou sa nachádza asi 1,5 km severozápadne od Pieskov, južne od Krištofky, na juh od kóty 551. Štôlňa bola razená do žúl a je dlhá asi 120 m a má odbočky, preto má názov Trojitá. Otvoril ju p. Šipka a
podľa jeho správ nenašiel žiadne zrudnenie. V súčasnosti je štôlňa zavalená a hustý porast znemožňuje poznanie háld a štúdium haldového materiálu.

Zdroj: Šurinová L.: Baníctvo v Malých Karpatoch, pokusy o ťažbu zlata v Modre. Záverečná práca. Univerzita Komenského v Bratislave. Pedagogická fakulta.  Rozširujúce štúdium, Učiteľstvo dejepisu. Bratislava 2014.